O tom, kto prináša väčšiu hodnotu

Autor: Monika Sobeková | 14.5.2012 o 15:19 | Karma článku: 13,01 | Prečítané:  192x

Prednedávna diskusia na chate ma primela napísať tento článok a zamyslieť sa trochu nad hodnotou, akú prinášame tomuto svetu. Ja som sa teda nad tým zamýšľala už viackrát, ale čoraz viac sa so svojimi názormi dostávam do konfliktu so slovenskou inteligenciou J

Spor vznikol v debate, kedy právnička tvrdila, že je spravodlivé, keď upratovačka zarába 200 eur a manažér 20 000 eur, lebo on je šikovnejší a zaslúži si to a on prináša pre spoločnosť predsa väčšiu hodnotu, ako tá upratovačka. Trošku mi zvraštilo čelo a prestavila som si chuderu upratovačku (alebo smetiara), ako ráno skoro vstáva a celý deň maká za 200 eur, aby bolo čisto a manažéra, ktorý tiež maká celý deň (to je trošku polemické, niektorí makajú za dvoch, druhí sa zase moc nepretrhnú, za ten istý plat) a riadi nejaký tím ľudí napr. vo fabrike, ktorá vyrába autá. Súhlasím, dlhšie študoval, ovláda jazyky, je šikovný, zaslúži si vyšší plat, ale až taký? Tisícnásobne vyšší? Naozaj tejto spoločnosti prináša hodnotu tisícnásobne vyššiu ako smetiar alebo upratovačka? Asi áno, keď súhlasíme s takouto príjmovou diferenciáciou.

 

Skúsme problém otočiť ... Čo by sme robili bez upratovačky alebo smetiara a čo by sme robili bez toho manažéra? Bez upratovačky a smetiarov by sme zhnili v špine, takže problematiku manažérov by sme už potom neriešili.

 

Zamyslime sa trochu nad tým, akým smerom sa naše ľudstvo a jeho hodnoty uberajú. Ak budú ľudia odmeňovaní nekontrolovane – napr. trénerov plat bude na Slovensku 30 000 eur mesačne, kde sú potom hranice? Nikde? Priepasť medzi bohatými a chudobou sa bude markantne zväčšovať a prhlbovať. Odsudzujeme sociálny štát, lebo nám šikovným a bohatším berie a chce dávať chudákom, ktorí si nedokážu poriadne zarobiť, alebo chorým.

 

Bolo by zaujímavé preskúmať rôzne štáty, aký bol rast hospodárstva pri nízkej platovej diferenciácii a aký pri vysokej. Nemám to síce momentálne prepočítané, ale myslím, že krajiny, v ktorých neboli také enornmné rozdiely v platoch mali výrazne lepší stav ekonomiky ako krajiny, ktoré majú tie platové nožnice naširoko roztvorené.

 

Celý tento problém má dve roviny vnímania. Tá prvá je sociálna a empatická. Čo ak sa karta obráti a aj ten manažér s 20 000 eurami mesačne bude na druhej strane, chorý, sám a bez práce? Vzdelanie mu síce už nik nevezme, ale nikdy neviete .... Ľudia s obrovskými príjmami sú dnes mnohokrát bezohľadní, nerozmýšľajú ani o krok vpred a solidarita je pre nich pojem absolútne neznámy.

 

Druhá rovina je tá ekonomická, ak by bolo dokázateľné, že ekonomika oveľa lepšie funguje, ak nie sú príjmové rozdiely obrovské, bol by to náznak toho, že práve ekonomiky takmer celého sveta sa neuberajú tým správnym smerom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Teplota rýchlo rastie, klíma zlomila rekord tri roky za sebou

Rok 2016 bol najteplejším rokom v histórii záznamov. Zmenu klímy priamo cítime už aj na Slovensku

SVET

Videl som padať horu, opísal lavínu preživší z hotela

Taliansky hotel zasypala lavína, nezvestných je takmer 30 ľudí.

EKONOMIKA

Filkova nástupkyňa: Do zahraničia nám odchádza 300-tisíc Slovákov

Hlávková má pre Šrámkovú pozitívny efekt.


Už ste čítali?