Z času na čas sa potrebujem vypísať, aby sa mi ľahšie dýchalo ... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Čítala som krásny blog Vrásky plné lásky, pohľad na starých ľudí, ktorí dali svojím deťom, ale aj svojej krajine veľa zo svojich životov, častokrát mnoho obetovali, no keď prišiel čas splácania, štát i vlastné rodiny ich odsunuli na okraj – sú už nerentabilní, pre rodinu i pre krajinu.
Sľubujú, klamú, sú chamtiví, málo empatickí a milujú moc. Sem – tam sa medzi nimi nájdu aj čestní, zodpovední a citliví ľudia, ktorí bojujú za spravodlivosť a pre dobro tohto štátu, ale takí to tam zvyčajne nevydržia.
Zaplaťte remeselníkovi, ktorý vám postaví múry domu za 2 000 eur o 380 eur viac, pretože vám dá doklad a zaplatí štátu daň zo svojho príjmu!!! Prispeje tak na veci, na ktoré sa skladajú ostatní pracujúci a firmy platiace dane a odvody.
Dnes som čítala krásny článok, kde p. Synek z istej konzultačnej firmy básni - o procese debilizácie a o tom, aký je to vlastne začarovaný kruh, - o tom, že nenaplnené sľuby politikov nechávajú ľuďom jazvy na duši,
Noviny píšu: „Američania po masakre hromadne vykupujú zbrane. Po minulo piatkovom vyčíňaní mladého strelca miznú z pultov útočné pušky, ale aj nepriestrelné batohy. Ľudia sa boja, že vláda zakáže predaj poloautomatických zbraní a tak sa radšej zásobia.“
Vôňa koláčov a tlačenica v obchodných centrách nám hlási, že sa blížia Vianoce. Áno, sviatky pokoja a mieru sú v našom ponímaní skôr sviatkami nákupov. Aj keď ekonomika hlási krízu a prepúšťania, vo vianočnom čase siahame na svoje úspory, aby sme si aspoň v tomto období čo – to dopriali.
Pomaly svitá, za uchom zvoní neúprosný mobil, ktorý hlási, že je čas vstávať. Vstávať??? To snáď nie... ešte pár minutiek, hovoríte si v mysli a posuniete budík o 5 minút. Za chvíľu vás zase prebudí hlas budíka... a takto sa to opakuje prvýkrát, druhýkrát, tretí... až je 6,30 a vy už viete, že nutne musíte vstať, lebo ak vyrazíte neskôr, tak stihnete v meste zápchu, nestihnete si kúpiť raňajky, prídete neskôr do práce, budete musieť odísť neskôr z práce a potom večer prídete zase neskoro domov. Nič sa nedá robiť, treba vstávať.
Žijeme v ekonomickom ale aj celospoločenskom matrixe! Čo sa však stane s matrixom, keď sa zobudíme? Ekonomické a finančné usporiadanie tohto sveta je absolútne nežičiace človeku. Celý problém ekonomickej krízy spočíva v nás - v tom, ako sme strašne hamižní! Bažíme za ziskom a peniazmi, čo nás nasmerovalo k absolútnemu zániku. 3 % ľudí vlastnia 90 % bohatstva tohto sveta. Patríte aj vy medzi nich? Ak áno, potom ste tí šťastnejší! Cieľom žitia už nie je žiť a užívať si život, ale len hrabať pre seba, byť sebecký a krutý, lebo inak nebudete mať spoločensky uznávaný štandard. Žijete na 30 metroch štvorcových, ale vo veľkomeste! O tomto je život?
Z každého rohu na nás číhajú správy o hrôzostrašných dopadoch krízy. Skloňujeme slovo chaos, nepokoje a vojna. Vieme, čo hovoríme?
O čom je celý náš život? Zdá sa, že tu ide skôr o prežívanie, ako o žitie. V novinách sa rieši zero generation a polemizujeme, aká nás čaká budúcnosť, keď ju držia v rukách súčasní mladí ľudia s chýbajúcou sebakritikou a logickým sedliackym rozumom. Chceme zrušiť dva sviatky, aby spoločnosť vyprodukovala viac! Veď načo oddychovať a váľať si šunky, makajte, makajme J Hospodársky rast je predsa dôležitejší ako kvalita nášho života!
Dejiny sú svedkami čias, svetlom pravdy, živou pamäťou a poslom minulosti, vravel Cicero. Už dva roky sme sa chystali s kolegami na výlet do Osvienčimu, ale vždy sa našlo milión dôvodov prečo tam neísť. Dnes, keď už sú to bývalí kolegovia sme sa konečne zmobilizovali a stanovili termín na minulú sobotu. Každý nás odrádzal, že to nie je zrovna šťastný spôsob trávenia voľného času. Asi mali pravdu, šťastný síce nie, ale je obrovským mementom, ktoré pripomína, akí sme my ľudia.
Deň po prečítaní knihy Gorila sa mi dostal do rúk článok znechuteného Števa Eiseleho o skorumpovanom a nefunkčnom slovenskom športe. Ohyzdne sa kradne v politike, skorumpovaný je šport, často aj zdravotníctvo a školstvo nevynímajúc. Všade, kam sa pozrem je smrad. Zdá sa, že hnijeme! Vnútorne, duševne, osobnostne. Tragédia nášho národa bude viesť k tomu, že nakoniec tu skončíme ako niekde v afrických štátoch, kde si zopár ľudí ukradne pre seba celý štát a ostatní v ňom žijú ako otroci.
Pred takmer desiatkou rokov som stála pri založení občianskeho združenia, ktoré malo pomáhať deťom zo sociálne slabších rodín. Viac ako deväťdesiatročná mamička môjho bývalého šéfa mu vravela, že keď si môžu Slováci adoptovať dieťa v Kambodži, prečo by si nemohli aj na Slovensku, veď tu máme dosť chudobných detí. Myšlienka sa nám pozdávala a tak vzniklo združenie, ktoré si myslelo, že sa nájdu Slováci, ktorí si budú chcieť adoptovať dieťa z vlastnej krajiny – rómske, nerómske, hlavne ohrozené chudobou a budú prispievať na jeho vzdelávanie a rozvoj záujmov. To sme ešte netušili, čo nás čaká!
Najskôr sa mi zdal tento nadpis moc pochmúrny, ale výstižnejší som nenašla J. Všetko je stále o tom istom: „Ži rýchlo a umri“ to je heslo dnešnej doby, stresom a sťaženými životnými podmienkami sa snažia z ľudí urobiť cvičené opice, ktoré budú od svitu do mrku pracovať, aby mohli splácať úvery a hlavne nemali čas premýšľať nad tým, čo by mohli spraviť, aby to tak nemuselo byť, aby sa mali lepšie, aby aj napríklad bankám neplatili také obrovské úroky. Udržiavajú nás v permanentnom strese a neistote, ktorá kvári naše duše a znemožňuje nám rozvoj, ktorý by nám dokázal otvoriť oči.
Keď som sa postavila na hlavu, hneď mi to tu pripadalo krajšie a zámery vplyvných ľudí jasnejšie!!! Kam smerujeme? Pýtam sa sama seba, no ja si na to neviem odpovedať! Kto je tá šedá eminencia, ktorá hýbe nitkami? Prečo sa tu dejú také absurdné rozhodnutia a dokonca bez nás? Naozaj s nami môžu manipulovať ako s ovečkami? To sa v dnešnej dobe pýta už veľa ľudí. Otázok je milión, ale odpoveď žiadna....
Vylodenie v Normandii ..... Operácia Overlord .... vraky lodí .... plné duší ..... Smrť si nevyberá, berie čo jej príde do cesty. Vydýchlo tam mnoho ľudských životov, ktoré odišli do neba už po paľbe prvej línii, ešte ani nestačili opustiť svoje plavidlá ...
Keď chcete získať vodičský preukaz, musíte absolvovať prípravný kurz a následne prejsť testami a skúšobnou jazdou. Keď chcete riadiť krajinu, netreba vám nič, ani vzdelanie, ani skúsenosti, musíte len vedieť, za koho tím je potrebné kopať. Viesť krajinu alebo riadiť ministerstvo je teda oveľa jednoduchšie ako šoférovať auto, veď pri nehode môžu zahynúť aj ľudia, ale keď sa budete podieľať na zlom vedení krajiny, môžete do problémov dostať iba tých zopár miliónov chudákov, ktorí vám dôverujú. Ale čo na tom, veď vy budete mať o seba a svoju rodinu postarané, dobré auto či byt, lukratívna práca a ostatné vás predsa nemusí zaujímať.
Prednedávna diskusia na chate ma primela napísať tento článok a zamyslieť sa trochu nad hodnotou, akú prinášame tomuto svetu. Ja som sa teda nad tým zamýšľala už viackrát, ale čoraz viac sa so svojimi názormi dostávam do konfliktu so slovenskou inteligenciou J
